Môžeme mať 10 nádherných výhľadov. Ani to nepomôže, ak...

Tento výhľad je u nás na chate. Máme ho už 5 rokov. Poviete si, to je prekrásne. Áno, je. 

Keď je však človek vnútorne nespokojný, môže mať výhľadov 10 a ani to nepomôže. 

Presne to bol môj prípad. 

Milujem toto miesto, napriek tomu som nevedela naplno vidieť jeho krásu. Nebola som spokojná. Našťastie prišiel zlom, kedy som si povedala dosť. Začala som vnímať seba a počúvať moje telo. Postupne. Dovolila som si venovať 5 minút, neupratať, požiadať o pomoc. Nikto to neurobil za mňa. Nikto!

Toto sú veľmi dôležité kroky a uvedomenie. 

Keď spravíme prvý a pokračujeme, o nejaký čas vieme zabehnúť maratón. 

Teraz sebe venujem minimálne hodinu z dňa. Prestanem upratovať hneď ako cítim, že mi to už nerobí dobre. O pomoc viem požiadať.

Nie každý deň je ideálny. Ale to je ok. Sme ľudia. Niektoré veci nejdú hneď. Vždy príde to, na čo sme pripravení. Dôležité je ísť ďalej. Môžeme zakopnúť? Rozhodne áno. Vždy nás to niečo naučí. Vždy! 

Toto miesto teraz vnímam úplne inak. Ako? Naplno. Každý nádych, každé šuchnutie trávy, každý motýľ. Že som slniečkárka? Pre niekoho možno áno. 

Pre mňa je to vnímanie môjho života, čistej krásy tu a teraz. Je to pecka!