
Sebaláska nie je sebecká.
I keď sa vám to môže zdať akokoľvek nepravdivé tvrdenie. Sebaláska je o nás, nie proti ľuďom. O rešpektovaní seba samého, akými sme a kým chceme byť. So všetkými plusmi aj mínusmi. S rozhodnutiami ktoré sme urobili, skúsenosťami ktoré sme prežili, s emóciami, ktoré máme.
Sebaláska je, keď sa sama zavriete do izby, lebo toho máte od rána dosť.
Viete, že tých 10 minút s hudbou na ušiach zachráni celý ďalší deň. A nemáte výčitky, že ste venovali čas sebe. Z izby vyjde usmiata bytosť, ktorá vie veci riešiť v kľude. Toto nie je sebecké.
Sebaláska je, keď dáte ročnému dieťaťu okraj z pizze.
Lebo viete, že 5 minút varenia navyše je pre vás veľký stres. Spravíte to napriek všetkým tlakom spoločnosti na eko bio turbo stravu. Dieťa spoznalo pizzu a má spokojnú mamu. Ani toto nie je sebecké.
Sebaláska je, keď začnete komunikovať so sebou a so svojimi strachmi.
Vytvoríte si s nimi vzťah a postupne ich začnete prekonávať. Nájdete v sebe silu robiť veci inak a tvoríte si život pre svoje najvyššie dobro. Tým tvoríte svet aj pre najvyššie dobro vašich najbližších.
SEBALÁSKA JE ŠÍRENIE DOBRA V NÁS.